na farme

Tento príspevok je viac menej len tak pre mňa a pre blízku rodinu a priateľov, lebo je hlavne o fotkách, ktoré som neplánovane nafotila minulú sobotu. Majú pre mňa obrovskú sentimentálnu hodnotu. Predstavujú totiž spomienku na krásny teplý jesenný deň kedy som po dosť náročnom období, opäť pocítila radosť a nádej, že po každej búrke raz vyjde slnko…

Continue reading “na farme”

adamfashion (prečo zanikol)

Myšlienka založiť si blog s detskou módou prišla ku mne tak náhodou a spontánne začiatkom leta 2014, formovala sa postupne na modrom koníku a svoju prvú výslednú podobu nadobudla na facebooku. Samotný blog vznikol o pár mesiacov neskôr a facebooková platforma bola po celú dobu jeho existencie jeho najväčším ťahúňom a najsilnejšou základňou fanúšikov. Možno trochu z nostalgie a možno trochu aj z ješitnosti som som si asi pred dvoma týždňami povedala, že adamfashion facebook obnovím a premenujem na 3bodky. Plán to bol celkom dobrý a aj sa začal sľubne rozbiehať, až kým ho náhoda, osud a správcovia facebooku nestopli. Odmietli zmeniť názov a ja som si po počiatočných chvíľach rozčarovania a hnevu uvedomila, že je to vlastne aj dobre. Verte alebo nie, ale až ten moment v mojom vnútri spravil hrubú a konečnú deliacu čiaru za minulosťou, opadlo zo mňa napätie a ja som po tom všetkom pocítila, že chcem napísať prečo. Prečo som sa doslova zo dňa na deň rozhodla skončiť pekne rozbehnutý projekt akým bol blog adamfashion?

Continue reading “adamfashion (prečo zanikol)”

diagnóza blogerka

Tento príspevok je trochu iný ako tie čo som doposiaľ písala a ktovie či si ho niekto vôbec prečíta lebo nie je plný faktov ani odporúčaní, ani krásnych vecí, nie je ironický, ani zvlášť vtipný, ani plný citov, no napriek tomu je pre mňa svojim spôsobom dôležitý. Cez malé čierne klávesy na notebooku doň postupne vyťukávam kúsok zo seba, malý kúsok toho čo držím pod povrchom dokonalej šablóny, obavu z neúspechu, úzkosť zo sklamania, vedome potláčanú súťaživosť premiešanú s neidentifikovateľnou túžbou vyjadriť…

Continue reading “diagnóza blogerka”

víkend…

Uplynulý víkend pre mňa začal už v piatok, keď prišla svokra, priniesla mi krásne slnečnice a postrážila malú, zatiaľ čo som šla ku kaderníčke. Bolo to od nej veľmi milé a mne v prvom momente napadlo, aká som šťastná a vďačná za vzťahy (nielen so svokrou), ktoré mi vstúpili do života a robia ho krajším a plnohodnotnejším. Nie je ich veľa, ale o to viac si ich vážim. Víkend pokračoval odchodom staršieho potomka so svokrovcami na chalupu a ďalej sa niesol takmer výlučne v leňošivom duchu s knihou a štrikovaním. Niekedy je fajn spomaliť nerobiť nič a nemať žiadne veľké plány…

instagram…

Minulý týždeň som sa rozhodla založiť a spustiť blogový instagram 3bodky. Dlho som zvažovala, či k blogu jednoducho nenechám svoj súkromný profil, ale nakoniec som to vyriešila takýmto spôsobom z dôvodu zachovania súkromia mojich detí. Samozrejme ich fotky sem tam pridám aj na blog, ale niektoré momenty a skutočnosti chcem zdieľať len s rodinou a priateľmi, ktorých zároveň nechcem “obťažovať” príspevkami o nových článkoch na blogu. Každý si tak môže slobodne zvoliť či chce sledovať jeden, druhý alebo dokonca oba moje profily a ja sa vynasnažím ich nerobiť rovnako.